delicious-wicked

Wicked ešte nezabudla variť, Wicked sa znova blysla! Fotka neni nič moc, pretože sme na to zabudli a fotili až v noci, keď som tortu odovzdávala oslávencovi, ale bola brutááááálna a všetci sa zalizovali a chválili ma. Teraz je moje kuchárske ego veľké ako Magda Dobromila Rettigová (a že jej bol teda kus).

Viete, budujem si tu pomaly reputáciu, pretože na každej party zahviezdim a keď sa to celé zje (spravidla to trvá 5-10 minút), tak mi podajú misku s vetou ,,môžeš to prosím ťa znova naplniť?" Tak mi verte, že aj tieto sú mega. Mega dobré, mega ľahké a mega talianske (recept mám od svojej talianskej učiteľky, ktorá tvrdí, že "to sú také obyčajné, od mojej mamy").

Trochu som ho ale vylepšila. Teraz vo veľkom pečiem, lebo dnes mám narodeninky lóve a sľúbila som kolegom, že im donesiem koláč (sa tešia) a zajtra budem piecť ešte iný, na svoju party. Tento koláč je mega ľahký a je mega dobrý (museli sme včera ochutnať, lebo moji spolubývajúci chodili okolo plechu a škemrali, presne jak moja rodina, ktorá ani nevyčká, kým to vychladne. nebola o tom aj rozprávka, že nejaký vlk zežral ešte horúci koláč a potom mu bolo zle, alebo to bolo o psíčkovi a mačičke?)

Zistila som pri mojom spolužití, alebo teda spolustolovaní s vegánmi zaujímavé veci - napríklad, že sójová "smotana" je lepšia než klasická. Je menej tučná (to už samo o sebe stačí pre mňa ako argument) a je menej ťažká na žalúdok (to ma presvedčilo absolútne, mne totiž z takých smotanových vecí býva kvalitne zle) a okrem toho chutí takmer ako naozajstná smotana. A odteraz už budem robiť omáčky len z nej (ale do krémového koláča patrí maslo, nijaký margarínový fejk!)