Téma týždňa | Škorica

Tipy a triky

Odporučiť0 0 0

Vytlačiť

Téma týždňa | Škorica

Tento týždeň sme sa zamerali na škoricu, jej pôvod a liečivé účinky. :-)

Čo je to škorica?

Je to vnútorná vrstva kôry stromu, ktorý je príbuzným vavrínu. Škorica pôvodne pochádza zo Srí Lanky a prvá písomná zmienka o pravej škorici siaha do roku 2800 pred našim letopočtom. Pravá škorica Cinnamomum zeylanicum, Kwai, čo v preklade z čínštiny znamená "dnes" sa vyskytovala aj v oblastiach dnešnej Číny. Botanický názov bol neskôr odvodený z arabského výrazu „amomon“ s významom "voňavá rastlina". V starovekom Egypte používali škoricu na balzámovanie tiel, ale taktiež Egypťanom dobre poslúžila pri mykóze nôh či žalúdočno - črevných problémoch. V Číne bola cennejšia ako zlato a jej obľúbenosť počas histórie rástla. Stala s jednou z najvyhľadávanejších korenín v stredovekej Európe. Cejlónska škorica je produkovaná na Srí Lanke, Indii, Madagaskare, Brazílii a v Karibiku, kým škorica cassia je hlavne produkovaná v Číne, Vietname a Indonézii.

Škorica a jej účinky

Škorica má hneď niekoľko priaznývých účinkov na náš organizmus a to: reguluje hladinu cukru v krvi, pomáha pri Alzheimerovej chorobe (blokuje vznik nepriaznivých usadenín v mozgu a dokonca ich pomáha úplne odbúrať), podporuje účinok inzulínu, mierne znižuje krvný tlak, podporuje pevnosť cievnej steny, mierne znižuje zrážanlivosť krvi, má tiež antioxidačný, antibakteriálny, fungicídny a relaxačný účinok, podporuje uvoľňovanie črevných plynov, podporuje prekrvenie sliznice žalúdka a hojenie peptických vredov.

Použitie

Škorica sa používa ako vonná prísada do sladkých jedál, niektorých druhov čokolády a kávy capuccino. Pridáva sa do kakaa, likérov a je ťažké si predstaviť jablkový koláč bez škorice. Škorica dodáva príjemnú vôňu kompótom. Škorica je jedným z mála korení ktoré môže byť konzumované priamo.

Existujú dve základné formy škorice: cejlónska (C. Verum, syn. C. zeylonicum), je svetlejšia, jemnejšia a označovaná tiež ako pravá škorica a čínska (C. cassia) je tmavšia, silnejšia a označuje sa ako nepravá škorica alebo cassia.

Škorica – škoricovník cejlónský

Na spracovanie škoricovníka cejlónskeho sa používa kôra zo vždy zeleného stromu z radu vavrínovitých. Na Srí Lanke sa škoricové sady rozprestierajú na pobrežných rovinách južne od mesta Kolomba. Dvojročné semenáče rastúce v hustých trsoch majú výhonky hrubé asi ako palec, keď sa počas obdobia dažďov zrezávajú. Z nich sa potom za čerstva olupuje kôra, čo si vyžaduje nemalú zručnosť: olúpať kôru tenkú ako papier a potom ju ručne zrolovať a prikladať jeden na druhý tak, aby sa vytvoril meter dlhý zvitok. Rolky sa potom pomaly sušia v tieni. Škoricová kôra je v prvom rade chuť upravujúca látka a korenina používaná pri výrobe potravín alebo ako pochutina. Má príjemnú sladkasto drevitú chuť, napriek svojej jemnosti je pomerne intenzívna. Obsahom eugenolu sa odlišuje od chuťovo podobnej škorice- cassia a práve ten spôsobuje rascový podtón. Čím svetlejšiu farbu má škorica, tým delikátnejšej chuti je. Rýchlo stráca arómu, preto je vhodné kupovať po menších množstvách.

Hodí sa do rôznych typov dezertov, korenených chlebov. Výborná je kombinácia s čokoládou, jablkami, hruškami, banánmi, do červeného vareného vína, do mäsitých pokrmov indickej a blízkovýchodnej kuchyne.

Škorica Cassia – škoricovník čínsky

Cassia je kôra stromu z rodu vavrínovitých pôvodne z Asámu a severnej Barmy, ale pestuje aj v južnej Číne. V mnohých krajinách sa pri použití cassia a škorica vzájomne nahrádzajú. Zber sa začína v období dažďov, pretože vtedy sa kôra ľahšie odlupuje. Kôra je červenohnedá, hrubšia a drsnejšia ako kôra škorice, často na nej ostáva vonkajšia korková vrstva.

Časti, ktoré používame: sušená kôra stáčaná do zvitkov alebo pomleté sušené nezrelé plody nazývané cassiové puky, listy. Cassia sa pomerne ťažko melie, preto je lepšie kupovať už pomletú. No kôra vcelku si zachová arómu aj 2 roky. Cassia má výraznejšiu arómu ako škorica pre vyšší obsah prchavých olejov. Chuť je sladkastá, prenikavá, s mierne trpkým rascovým podtónom. Cassia je neodmysliteľnou súčasťou čínskej kuchyne, používa sa na dochutenie jedál na prírodno, do omáčok k mäsu. Je nevyhnutná súčasť čínskej zmesi piatich korení. V Indii sa pridáva do kari. V Rusku a Nemecku ňou ochucujú čokolády. Pre chuťovú výraznosť sa hodí do mäsitých jedál lepšie ako škorica cejlónska, napr. kačica, bravčové mäso, do šošovice, fazule, tekvicových jedál.